Lokálne spoznávanie pomocou verejnej dopravy.

Autobusy boli pre nás príjemným prekvapením.

Pri plánovaní sme sústredili na Shinkansen všetok čas. Až následne sme potrebovali nachádzať spôsoby prepravy k miestnym cieľom.

Autobusy sme využili:

• V Kjóte a v Tokiu (k ubytovaniu).
• Pri hore Fuji (jazero Yamanakako).
• K Snežným opiciam – Jigokudani Yaen Koen.
• Gotemba Station – Tokendai Station (objavovavie síry).

Tip: V mestách môžete využiť hlavne metro, ktorého sieť pokrýva najzaujímavejšie miesta. Prečítajte si článok Tokijské metro – návod na cestovanie.

Cesta japonským autobusom

1. Vstupuje sa zadnými dverami.
2. Zoberiete si lístok z automatu.
3. Sadnete si, inak sa autobusom nepohne. Ak je spoj preplnený (hlavne v meste), autobus sa samozrejme rozbehne.
4. Počas cesty vidíte na obrazovke jednotlivé zastávky, niekedy aj na mape.
5. Ak chcete vystúpiť na najbližšej zastávke, stlačíte tlačidlo.
6. Predné dvere slúžia na vystúpenie.
7. Predložíte lístok a zaplatíte – najlepšie je, aj máte pripravené mince.
8. Pán autobusár uvoľní ,,lano„ a vy môžete vystúpiť.

Upozornenie: Pri plánovaní trasy sledujte, či nie je potrebná rezervácia miesta vopred. Keď sme cestovali k hore Fuji, jeden z autobusov bolo kompletne zaplnený a rezervovať nám vedeli autobus až o dve hodiny. Našťastie sme a vedeli prepraviť aj vlakom.

Ďakujeme = Arigataugozaimasu (alebo len Arigato)

Zážitok v autobuse

Dojmy z autobusovej prepravy máme len pozitívne.

Najsilnejší zážitok máme z cesty okolo hory Fuji, konkrétne k jazeru Yamanakako. Jedni zahraniční turisti očividne zmeškali svoju zastávku. Nesmelo sa vybrali za šoférom a zisťovali, kde sa teraz nachádzajú. Autobusár pokojne zastavil vozidlo na krajnici. Vytiahol mobil – prekladač a pomáhal im zistiť cestu späť. Nakoniec sa spoločne dopátrali, že mali vystúpiť asi pred pol hodinou.

Doviezol ich k najbližšej zastávke a slušne odmietol ich platbu za jazdu. Zaplatia druhému šoférovi, ktorý ich už odvezie na správne miesto.

Počiatočné nervózne správanie turistov sa zmenilo na vďačnosť. Dokonca nikto z ostatných cestujúcich nebol nervózni z prerušenia jazdy. Iba sme nemo sledovali, ako sa vyvíja situácia.

Najprv sme sa obávali z reakcie šoféra, potom sme boli nadšení ľudskosťou prístupu k nezávideniahodnej situácii.

Spoznajte krajinu: Japonsko.

Slušnosť a úcta

Vo verejnej doprave cítiť vzájomný rešpekt.

Začína sa tým, ako autobusár starostlivo sleduje, či všetci sedia na svojich miestach. Až potom zaradí rýchlosť.

Od nás ako cestujúcich sa očakáva ohľaduplnosť:

• Mobil – tichý režim, ani len hlasná hudba v slúchadlách.
• Rozhovor – iba nevyhnutné pokyny.
• Starší majú prednosť – tak ako u nás, všade vo svete.
• Trpezlivé čakanie v rade na autobus, ako aj na platenie.

Tip: Prečítajte si jednoduchý návod ako začať plánovať cestu do Japonska: Japonsko – plánujeme trasu.

Spoľahlivosť

Nejazdili sme nimi často a väčšinou len krátke trasy. Na rozdiel od vlakov, nechodili miestne autobusy tak často. To neplatí pre mestské autobusy, ktoré bývajú aj preplnenejšie.

V Tokiu je určite využívanejšie metro, ale niektoré ciele sú ďaleko od stanice metra. My sme plánovali navštíviť Parazitické múzem Meguro. K nemu viedla cesta iba autobusom. Určite si vopred pozrite otváracie hodiny, nám nezostal čas na návštevu.

V Kyote (po slovensky v Kjóte) sme využili autobusovú dopravu smerom k Sanjūsangen-dō (1001 vyrezávaných sôch budhistického Boha milosrdenstva). Najprv metrom, od zástavky Kyoto Eki mae v autobuse.

Na niektorých spojoch platí railpass.Nezabudnite ho využiť.

Tip: Lokálne sme sa prepravovali na kolesách, ale Japonsko sme spoznali hlavne vďaka rýchlej preprave – Shinkansen a jeho trasa v Japonsku.

Menej pohodlné cestovanie, ale väčší kontakt s lokálnym životom.

Prajeme bezpečnú cestu!