Mňam, povedia si milovníci hovädzieho a rybích špecialít.
Pripravte sa na nové chute, chlieb bude až po dovolenke:
- Ryža a cestoviny. Tým, že máme radi polievky, viac sme jedli cestoviny (soba, udon) ako ryžu.
- Farebnosť jedál. Vďaka zelenine sú jedlá pestré a estetické.
- Ryby a morské plody. Ochutnávali sme hlavne na miestnych trhoch ako jednohubky.
- Príprava jedla. Surové (bez prípravy), grilovanie, na pare, varenie a vyprážanie. Celkom nás prekvapilo množstvo vyprážaných jedál (napr. tempura – kúsky ryby, morských plodov či zeleniny v chutnom cestíčku).
- Polievky. Hlavne miso s výbornými cestovinami udon.
Spoznajte krajinu: Japonsko.
,,Na mapu sme vyznačili všetky reštaurácie.``
,,Japonská tradičná kuchyňa – washoku je zapísaná do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.“
,,Výber jedla podľa modelu vo výklade.``
,,Obrúsok sme dostali ku každému jedlu.``
Prekvapenia na japonskom tanieri
Kde je sushi?
Ako veľmi sa tešila časť rodiny. Vraj nájdeme výborné suši – kvalitné a cenovo dostupné. Čakali sme reštaurácie s pohybujúcimi sa koľajničkami na každom kroku.
Nakoniec sme museli cieľavedomo hľadať suši-reštaurácie. Na druhej strane polievku udon mali všade.
Iba s paličkami
Veru nie. Viaceré reštaurácie boli ústretové a tajne (niekedy okato) vytiahli naše príbory. Radi sme sa naučili jesť s paličkami ako súčasť spoznávania kultúry, ale pri veľkom hlade boli príbory na nezaplatenie.
Hovädzie mäso
Wagyu, niekde sa objavujú názvy Kobe, Mishima alebo Matsusaka, je domorodé japonské plemeno s viac ako tisícročnou históriou a je známe najmä vďaka mimoriadne mramorovanému mäsu (vysoký pomer tuku ku svalovine).
Zaujala nás informácia, že si ,,žijú ako prasiatka v žite„: Popíjajú saké, pivko a pri tom dostávajú masáž. Pekn rozprávka pre deti, podľa slov obchodníka.
Ide o najdrahšie mäso na svete, ktoré sme my ochutnali na trhu. Servírovali ho v podobe tenkého plátku.
Matcha
Všade a v rôznych prevedeniach. Zelená farba matcha čaju Vás bude sprevádzať celým Japonskom. Môžete ochutnať oriešky obalené v machi, cukrovinky a zmrzlinu. Nádherným zážitkom je čajový ceremoniál. Akurát nás syn si to nemyslí, ale boli sme radi, že ho v sebe udržal a nenarušil slávnosť.
Súčasťou cestovania je aj ochutnávanie, zaraďte ho do svojho itinerára: Japonsko – plánujeme trasu.
Prvý a druhý deň – Tokijská kuchyňa
- Hakata-Gekijo Monzennakacho v Tokiu. Po príchode neskoro večer do hotela, sme sa opýtali recepčnej, či je niekde v okolí reštaurácia. Tvárila sa prekvapene a poslala nás na ulicu hneď za rohom. Reštaurácia jedna vedľa druhej. V tejto reštaurácii sme sa naučili, že je neslušné dávať sprepitné … naozaj to nemajú radi.
- Keisei Richmond Hotel Tokyo Monzennakacho – raňajky v cene ubytovania. Najlepšie aké sme mali v Japonsku. Široký výber jedál a príjemná atmosféra. Pochutil si aj syn, ktorý japonskú kuchyňu nemusí, preto v našej rodinnej ankete vyhrali práve tieto raňajky.
- Tsukiji Outer Market. Rušné miesto plné vôní, zeleniny, ovocia a špeciálnych pokrmov. Nedá sa presne určiť, ktorý stánok navštíviť. Je ich množstvo a ponuka je pestrá. Najvtipnejšie bolo ochutnávanie matcha zmrzliny, ktorá skončila na bielom tričku.
- Kimuraya Main Store Monzen Nakacho. Reštaurácia na tej istej ulici ako v prvom bode. O niečo pokojnejšia večera, luxusnejšia. Nápoje sme si čapovali sami. Cel čas nám bolo smiešne, lebo čašník nevedel po anglicky a dohadovali sme sa rôzne. Nakoniec sme sa pochopili a všetci boli spokojní.
,,Žiadne sprepitné, pamätajte.“
Naozaj vyzerali zronene, keď sme nechceli prijať peniaze späť, je to pre nich urážka.
Tip: Komplexné informácie o našej ceste si prečítajte v článku Okruh po Japonsku.
,,Prvá reštaurácia.``
,,Štvrtá v poradí.``
Tretí deň – Toyama a opice
Vďaka za výživné raňajky už v spomínanom hoteli. Tento deň sme veľa cestovali a nebol priestor na veľké degustácie:
- Malý snack cestou za opicami makaky v parku Jigokudani : Snežné opice v Japonsku. Ochutnali sme dve zmrzliny v kornútku a jeden jablkový koláč – 1600 jenov ( asi 10 eur).
- Večera v Toyame v typickom pohostinstve, hneď za hotelom Toyoko Inn Toyama eki Shinkansen-guchi 2. Vychutnali sme si výborné jedlo v typickom japonskom bistre. Miestni sa bavili, boli hluční a veselí. Chodili fajčiť von na vyznačené miesto.
,,Metrom sme prešli 51 kilometrov.“
,,Desiata na rýchlu energiu v parku.``
,,Chutná večera neskoro večer v Toyame.``
Štvrtý deň – Takayama
- Raňajky. Opäť sa oplatilo rezervovať hotel s raňajkami, aj keď tentokrát asi najhoršie a la závodná jedáleň plná ruchu a šumu.
- Obed. Výborný v Takayame po návšteve Hida no Sato – dedinský život. Po horúcom dni prišiel oddych v príjemnej reštaurácii. Sedeli sme v samostatnej miestnosti s nádychom histórie – めん処 旬菜 (93 Kamininomachi, Takayama). Podľa obrázkov si pohodlne vyberiete, ponúkali typické japonské jedlá.
- Večera. Jednoduchšia – prišli sme do Kjóta a kúpili sme si suši v miestnych potravinách.
,,Jedlá boli naživo krajšie ako na obrázku.``
,,Mňam, krevetky.``
Piaty, šiesty deň – Kjóto
Celé stravovanie bolo v našich rukách, keďže sme mali hotel s kuchynkou a bez raňajok.
Ovládli sme miestne potraviny. Nákup trvá o niečo dlhšie, keďže latinky je pomenej a riskovať pálivé jedlá sa nám nechcelo.
Oveľa jednoduchšie bolo nakupovať na miestnom trhu – Nishiki Market. Nestíhali sme fotiť, koľko rôznych jedál sme videli.
,,Vonku pršalo a nás chránila strecha trhoviska.``
,,Dáma nám dala súhlas na fotku.``
Prvý večer sme sa vybrali na Hanamikoji ulicu – najznámejšia ulica gejší pôvodného hlavného mesta Kjóto.
Dlhšie sa nám nedarili nájsť miesto na sedenie. Očarila nás malá reštaurácia so skvelým jedlom: Udon Shigama. Útulné miesto, kde rýchlo pripravia večeru. Titulná fotka je práve odtiaľto.
A najlepší hamburger? Áno, aj americké jedlo sme ochutnávali. Náš syn už trpel hladom Upit’s Burger (pri návšteve bambusového lesa).
Tip: Ponúkame Vám inšpiráciu na prechádzku – Kjóto s deťmi.
,,Po dlhej chôdzi zaslúžená odmena.``
,,Čo si len vybrať?``
,,Večer sme náhodne našli trhy na ulici.``
Siedmy, ôsmy deň – Hirošima
Konečne suši. V Hirošime sme našli reštauráciu Sushitei Hondoriten. S kočíkom môžete mať problém, je potrebné ho vyniesť po schodoch.
Ale oplatí sa. Jedálny lístok je prehľadný, sedenie špecifické. Môžete sedieť ,,po japonsky“ alebo vložiť nohy pod stôl. Samotné aranžovanie jedla je zážitkom. Akoby ste prišli v prvom rade za zážitkom zo stolovania.
Raňajky v hoteli THE KNOT HIROSHIMA potešili hlavne nášho syna, keďže boli v európskom štýle. Za ubytovanie sme získali mince, ktoré radi vymieňali na terase za malé sladkosti.
,,Polievka ako základ menu.``
,,Jediné raňajky, ktoré boli medzinárodné.``
Z Hirošimy sme na druhý deň cestovali trajektom na čarovný ostrov Miyajima (Itsukushima). Nájdete tu viaceré reštaurácie, či miestne fast foody. Najznámejšia ulica na nákupy je Omotesandō Shopping Street. My sme využili snack bar 宮島横丁. Je tu málo sedenia, ale chceli sme využiť možnosť sedenia na pláži. Ochutnali sme typické sladkosti, ako j ustrice.
Zaujímavý bol spôsob objednávania na veľkej obrazovke. Keďže nebol označený znak angličtiny, museli sme najprv spustiť prekladač.
,,Zvládli sme výzvu interaktívneho objednávania``
,,Guličky boli extra sladké.``
Deviaty deň – Osaka
V Osake sme splnili sen o suši na pohybujúcom sa páse.Cielené hľadanie sa oplatilo. Najprv sme čakali asi 15 minút v rade, kým sa uvoľnili miesta pre našu rodinu. Boli sme v reštaurácii Genrokuzushi Dotombori.
Tanieriky rôznych farieb sa hýbali po páse a postupne sme ich vyprázdňovali. Šikovní kuchári boli rýchlejší. Aj tí, čo nemajú radi suši, určite na chvíľku zataja dych a sú zvedaví, aké jedlo príde a zas odíde.
,,Suši Vám vedia aj zabaliť podľa želania.``
Desiaty deň – Fuji
Akoby nestačil hamburger, teraz prišla na rad pizza. Niekedy je ryže dosť a tlo si pýta niečo, čo pozná. Pri Yamanaka jazere sme objavili Taliansku reštauráciu (213-7 Yamanaka).
Ráno sme si vychutnali z rúk pani domácej perfektné raňajky. Vytvorili nám atmosféru, ktorá sa nedá zabudnúť – hotel 山中湖旅館 梁山.
,,Boli sme donútení pre pokoj v rodine.``
,,Rodinná atmosféra a typické raňajky.``
Jedenásty, dvanásty deň – opäť Tokio
Cestou do Tokia sme sa zastavili v Owakudani, kde sme ochutnali varené vajce.
Priamo v Tokiu sme si zopakovali Tsukiji Outer Market a ochutnali nové exempláre.
Novinkou bola reštaurácia Gindaco, špecializovaná na takoyaki. Fascinujúca je jeho príprava. Má tvar gule a je to cesto plnené chobotnicou (tako), kúskami tempury (tenkasu), nakladaným zázvorom (beni šoga) a zelenou cibuľkou (negi).
A ak ste prejedení typickej kuchyne, deťom veľmi chutilo v Royal Host Hacchobori. Príjemná reštaurácia, kde si každý nájde niečo chutné. Je tu pokoj, pohodlné sedenie a výhľad na rušnú ulicu.
,,Takoyaki - deťom chutilo menej.``
,,Farebné, chutné jednohubky na trhu.``
Zhrnutie
Nie každému chutí japonská strava. Tri štvrtiny z nás si ju užili a radi by si ju priniesli domov. Syn nebol nadšený, preto sme robili ústupky a dopriali mu známe jedlá.
Pre štvorčlennú rodinu stálo jedlo okolo 40 eur v reštauráciách, na trhoch lacnejšie okolo 30 eur.
Pingback: Kjóto s deťmi – sdetmibezcestovky.sk
Pingback: Čo vidieť v Kjóte za jeden deň – sdetmibezcestovky.sk