Tomášovský výhľad na 3 razy

Rate this post

V priebehu troch dní sme navštívili lokalitu trikrát. Až posledná návšteva bola úspešná a ukážeme vám, že sa oplatí ísť aj vašej rodine.

Celkový čas: Jedna hodina a pol.

Čas výstupu: Tridsať minút.

Trasa: Prírodná hvezdáreň Ďurkovec – Tomášovský výhľad a späť

Terén: Ide o cestu lesom, v decembri bola chvíľkami blatová. Stúpanie do kopca hravo zvládnu aj deti.

Kočík: Skúšali sme. Prvých desať minút bez problémov, idete po spevnenej ceste. Neskôr po hline (resp. po blate). Cesta bola neskôr veľmi úzka a kočík sme museli niesť na rukách a prekračovať korene, či kamene. Kočík nie je vhodný a neodporúčame ho. S nosičom si výlet užijete viac.

Turistická značka: Žltá. Značenie nemusíte veľmi sledovať. Hneď ma začiatku trasy je veľký smerovník a cesta je jednoznačná.

Vek detí: Všade je uvedené, že vhodné pre deti. Nie sme o tom presvedčení. Áno cestu deti hravo zvládnu (6+), ale výhľad je extrémne nebezpečný. Na skale nie je umiestnená žiadna zábrana. Deti radšej držte sa ruky.

Jedlo: Nie je možné nič kúpiť, zabaľte do ruksaku desiatu pre usilovných turistov.

Špeciálne: Na začiatku, aj cestou sú umiestnené náučné tabule, kde sa môžete zastaviť a zhlboka sa nadýchnuť. Fotky sú skutočne krásne, ale vie o tom veľa fotografov – turistov. Odporúčame ísť mimo letnej sezóny.

Dve trasy

Môžete sa vybrať viacerými cestami – zo Spišských Tomášoviec (aj na bicykli), Smižian a Spišskej Novej Vsi.

Najkratšie trasy:

Čingov parkovisko – 45 minút,
Ďurkovec – 35 minút.

My sme sa vybrali druhou trasou, ktorú vám popíšeme.

Prístup a parkovanie

Do navigácia si zvoľte ako cieľ cesty Prírodnú hvezdáreň Ďurkovec. Asfaltová cesta je zničená a vedie až k pomerne veľkému parkovisku. Kedysi tu bývali tábory a rozpadnutý hotel pôsobí strašidelne. V čase našej návštevy tento pocit umocnila aj hustá hmla.

Viac o výletoch na Spiši: S ako Spiš a Smižany

,,Cestou autom vidieť naše veľhory.”

,,Na parkovisku je umiestnená aj náučná tabuľa.”

Prírodná hvezdáreň

Voľne prístupné miesto, veľká lúka, ktorá si zaslúžila tento status, pretože počas jasnej noci môžete vidieť oblohu posiatu hviezdami. Nachádza sa mimo obce, takže nehrozí svetelný smog. Na začiatku parkoviska je náučná tabuľa, drevená socha hvezdára a na lúke slnečné hodiny. Chýba návod ako si prečítať čas, našťastie máme hodinky.

,,Aj v hmle bolo vidieť smer cesty.”

,,Hmla - nehmla, tieto domy sa sem nehodia.”

Smerovník

Vy ste však zvedavý na výhľad, že? Pôjdete smerom dolu k smerovníku a po žltej smerom k lesu. Po ľavej strane uvidíte nepekné moderné domy, ktoré sme nepochopili (absolútne sa sem nehodia) a po pravej ruke vašu cestu do kopca.

,,S kočíkom sa sem dostatnete len veľmi ťažko.”

,,Prvé výhľady na Hornád.”

Čas na náš príbeh

Pobavíme vás našou cestou k výhľadu na Tatry v decembri.

Prvý raz sme sa vybrali s kočíkom. Prešli sme asi polku túry, keď sa začalo stmievať (okolo 15. tej hodiny) a kočík sme už dlhšie niesli na rukách. Deti chceli prejsť až k cieľu. Nie pre zvedavosť a chuť prechádzať sa po lese. Obávali sa, že ich druhý deň budeme opäť naháňať s ruksakmi. Mali pravdu.

Na druhý deň sme išli opäť, ale už bez kočíka. Víťazoslávne sme vystúpili na skalu a nič. Všade hmla, ale vychutnali sme si samotu na veľkej skale, keďže každý rozumný turista vedel, že nič neuvidí.

Tretí deň sme už poznali každú zákrutu, slnko svietilo a verili sme, že sa konečne dočkáme. Aj v decembri sa našlo zopár turistov, ktorí spoločne s nami obdivovali nádhernú prírodu Slovenského raja. Oplatilo sa ísť a odmenu v podobe výhľadu na Vysoké Tatry sme konečne dostali.