So psom

S nami

Top
stanica_metro
5/5 - (1 vote)

 Aby ste mohli spoznať Tokio bez obáv z metra.

Bez mapky ani na krok

Pre turistov v hlavnom meste je najjednoduchšie a najrýchlejšie cestovanie metrom. Prvé, čo Vás osloví je farebná mapa metra.

Môžete si ju pozrieť online alebo stiahnuť aplikáciu Tokyo Metro Subway Map & Route.

Nemusíte sa obávať, po niekoľkých jazdách budete v nej vedieť čítať. Veľmi bude pomáhať značenie na zemi a svetelné tabule.

Rada: Keď budete mať nájdené miesto, ktoré chcete vidieť, poznačte si k nemu farbu a označenie (číslo a písmeno) stanice metra.

Spoznajte krajinu: Japonsko.

mapa_metra

,,Pár jázd a budete sa vedieť orientovať.”

mapa_metro

,,Domáci Vás budú radi navigovať.”

Prvý kontakt s metrom

  1. Nájdete vstup do stanice metra.
  2. Písmeno abecedy predstavuje názov linky metra.
  3. Pod písmenom je číslo stanice.
  4. Oba údaje sú vo farebnom krúžku, ktorý určuje linku metra.
  5. Do stanice vstupujete po schodoch v smere šípok. Už tu vidíte ako sú ľudia disciplinovaní. Môžete využiť aj výťahy.
  6. Zistite ideálnu trasu: Odkiaľ – kam v prípade kúpy jednorázového lístka. Inak kúpte permanentku.

Niektoré vstupy na stanicu upútajú pozornosť hneď, niektoré sme hľadali aj desať minút.

Tip: Metrom sa priamo nedostanete na tokijské letisko. Prečítajte si článok s plánom cesty: Ako sa dostať z letiska Narita do centra Tokia?

vstup _do_metra

,,Niektoré stanice sú viditeľné z diaľky.”

sstanica_tabule

,,Túto sme hľadali dlhšie.”

Kúpa lístku na metro

Automat: Na stanici sú automaty, kde si kúpite lístky. Možné prehnúť do anglického jazyka.

Spoločnosti: Metro prevádzkujú dve spoločnosti – môžete si kúpiť permanentky samostatne pre každú z nich alebo jednu spoločnú (drahšiu). Viac v závere článku.

Platba: Nie je možné platiť kartou. Iba v hotovosti. My sme omylom vložili kreditnú kartu do otvoru pre ich predplatené karty. Našťastie ju vysunulo ako neplatnú.

Cena jednorázového tiketu: Podľa počtu kilometrov. Za 1–6 km zaplatíte 170 ¥. 7–11 km vás stojí 200 ¥ a 12–19 km bude stáť 240 ¥. Nad turniketmi uvidíte pri názvoch staníc vzdialenosti.

Kúpa zlého jednorázového lístku: Buď zle pozriete dĺžku trasy alebo sa zveziete nesprávnym vlakom, turniket Vás nepustí. Zvyšok zaplatíte u zriadenca alebo v automate.

Cena permanentky: Na 24 hodín stojí 800 jenov, na 48 hodín 1200 jenov pre dospelého, na 72 hodín 1500 jenov. Takáto permanentka platí na všetky spoje. Takisto ju kúpite v automate.

Platba za dieťa: Dieťa od 6 rokov do 11 rokov platí polovicu z ceny dospelého. Pre deti mladšie ako 6 rokov nie sú k dispozícii rezervácie miest.

Kočík: Bez problémov. Jeden z priechodov turniketi je vždy širší.

Ako kúpiť lístky: Perfektný návod na stránke tokyometro.jp.

Poznámka: V metre vám neplatí rail pass.

Web: tokyometro.jp.

automat

,,V automate sa dali kupovať lístky hromadne. Akurát pri 4-člennej rodine nebola ponuka. Jeden lístok sme vždy museli kupovať zvlášť.``.”

Jazda metrom

  • Vyzbrojení lístkami Vás čaká jazda metrom. Nájdete správne turnikety a vložíte lístky. Ak vkladáte lístok dieťaťa, budete počuť zvuk, ktorý má zamestnanca metra upozorniť na polovičný lístok.
  • Na konci turniketu si lístok zoberiete.
  • Už len nájsť správny smer, prípoj a dookola.
  • Vo vagónoch je veľmi dobré značenie. Opakovane hlásia stanicu v angličtine, na monitoroch vidíte pohyb súpravy.
  • Je dôležité vedieť, ktorý východ je váš (napr. prestupný uzol metra v Šindžuku má dvesto východov).

Pri odchode zo stanice opäť vložíte lístky:

  • Pri permanentke ju stroj vráti,
  • pri jednorázovom tikete zostane v turnikete.

Tip: Deti bude baviť vkladať lístok. Budú mať pocit dôležitosti, ale radšej si vytvorte systém zberu lístkov po ich vložení. Ich strata by Vás zdržala a finančne zabolela.

Správanie v metre

Vstup na stanicu

Už pri vkročení do podzemia platí základná slušnosť – držte sa vľavo v pásme označenom šípkami. Či idete po schodoch alebo sa veziete na eskalátore. Keď z neho omylom vybočíte, Japonci Vás nebudú odsudzovať, či krútiť hlavou. Chápu našu zmätenosť. Akurát môže dôjsť k stretu s ponáhľajúcim sa obyvateľom mesta, ktorý nečaká prekážku v protismere.

 

Smeti

Nikde nie sú smetné koše, napriek tomu sa metro leskne čistotou. Japonci sú navyknutí na poriadok. Aj my máme plné batohy odpadkov, našťastie na hotelovej izbe koše sú.

 

Ticho a dodržiavanie poradia

Asi najviac prekvapujúca je ohľaduplnosť pri hukote vagónov metra. Nikoho ani nenapadne predbiehať sa. Každý sa postaví do svojej rady a trpezlivo čaká. Najprv vystúpia prichádzajúci na stanicu, až potom môžeme nastúpiť my.

Je jednoduché stáť v rade, keď je málo cestujúcich Oni však dodržiavajú tieto pravidlá aj v najväčšej špičke. Tlačia sa ako sardinky, ale v poradí ako prišli na zastávku.

Všetko sa deje v tichosti. Žiadne zvonenie telefónu, dokonca ani vibrovanie. Cestujúci majú často slúchadlá, ale hlasitosť majú nastavenú tak, aby neobťažovali ostatných.

Deti si prekvapujúco rýchlo zvykli na režim ticha. Skôr upozorňovali nás rodičov, keď sme sa začali rozprávať.

Všetci sa snažia pomáhať. Aj keď nevedia anglicky. Zapnú vlastný prekladač, prípadne rukami – nohami vysvetľujú správny smer.

Naša prvá cesta metrom

Pripravovali sme sa na cestu zodpovedne, aj tak nás zmiatlo množstvo tabúľ. Mali sme šťastie na jedného anglicky hovoriaceho miestneho, ktorý nás sprevádzal od prvého turniketu až k hotelu.

Pýtali sme sa ho, či má cestu naším smerom, neodpovedal. Naviedol nás na správny východ.

Až pri hoteli sa pozdravil a otočil sa smerom späť k metru. Chcel sa ubezpečiť, že určite prídeme na miesto. Boli sme zmätení, nečakali sme, že niekto o jedenástej večer bude dobrovoľne naším sprievodcom.

Nešlo o náhodu. Kedykoľvek sme potrebovali poradiť, okoloidúci boli ochotní pomôcť.

Najvyťaženejšie linky metra

  1. Ginza: Najstaršia, otvorená v roku 1927. Má 19 staníc a dĺžku 14,3 km.
  2. Tozai: Najdlhšia a najmodernejšia, otvorená v roku 2000. Má až 23 staníc. V Kyote sa jedna z liniek metra volá rovnako.
  3. Marunouchi: Otvorená v roku 1954. Má 28 staníc.
  4. Hibiya (strieborná): Otvorená v roku 1961. Má 21 staníc.

Zaujímavosti o tokijskom metre

  • Najkomplexnejší systém mestskej hromadnej dopravy na svete.
  • Je prevádzkované dvoma subjektmi, jedným je súkromná spoločnosť Tokijské metro (東京メトロ, Tókjó metoro), druhým mestský úrad pod názvom Toei (都営).

  • Niekedy sa oplatí kúpiť lacnejšia permanentka iba jednej spoločnosti. Musíte však starostlivo naplánovať trasy.
  • Počet cestujúcich: Ročne asi 3 miliardy.
  • Rozsah metra: 13 liniek v celkovej dĺžke 310 kilometrov a 286 staníc.
  • Bezpečnosť: Na väčšine staníc v Japonsku boli zábrany, ktoré vytvárali barikádu s koľajiskom.
  • História: Útok sarínom v tokijskom metre 20. marca 1995. Členovia kultového hnutia vypustili sarin na troch linkách metra. Zomrelo trinásť ľudí.

Bonus: Nadväzujúce spoje na metro

Yamanote Line: Vlak, ktorý Vás povozí po Tokiu. Táto linka je prevádzkovaná spoločnosťou JR East. Je zadarmo pre držiteľov railpass
Chuo Line: Takisto Vám bude stačiť railpass (JR East).

Ďakujeme za prečítanie.

Vymotajte sa a vždy nájdite čo najrýchlejšie cestu von z podzemného bludiska.

uverejniť komentár